Legislatíva a judikatúra k druhotnému softvéru

Legislatívne ukotvenie v medzinárodnom a európskom práve

Bernský dohovor o ochrane literárnych a umeleckých diel z roku 1886

• Medzinárodná zmluva, ktorá položila základ modernému chápaniu pojmu copyright a jeho automatickému vzniku bez registrácie.
• V článku 2 vymenúva rôzne druhy publikačných alebo umeleckých činností, ku ktorým sa viaže dohovorom poskytovaná ochrana.

Zmluva WIPO o autorských právach z 20. 12. 1996

• Svetová organizácia duševného vlastníctva v čl. 4 o autorskom práve stanovuje, že: „Počítačové programy sú chránené ako literárne diela v zmysle čl. 2 Bernského dohovoru.“ A pridáva je teda medzi ďalšie diela, ktoré sú dohovorom chránené.

Smernica 91/250/EHS zo dňa 14.5.1991, o právnej ochrane počítačových programov

• Článok 4, písm. C) stanovuje, že: „Prvý predaj rozmnoženiny počítačového programu v spoločenstve uskutoč-nený nositeľom práva alebo s jeho súhlasom vyčerpáva právo na šírenie tejto rozmnoženiny v rámci spoločen-stva s výnimkou práva na kontrolu ďalšieho nájmu počítačového programu alebo jeho rozmnoženiny.“

Smernica 2001/29/ES zo dňa 22. 5. 2001, o zosúladení niektorých aspektov autorského práva

• V preambule, v ods. 28, vymedzuje Európsky parlament a Rada EÚ potrebu opätovného zdôraznenia inštitútu vyčerpania: „Prvým predajom originálu diela alebo jeho rozmnoženín nositeľom autorského práva v Spoločen-stve alebo s jeho súhlasom je vyčerpané právo kontrolovať ďalší predaj tohto predmetu v Spoločenstve.“
• Tu je tiež akcentovaná intrakomunarita vyčerpania – právo autora kontrolovať ďalší predaj za hranicami EÚ stále trvá
• Negatívnym spôsobom potom vyčerpanie kodifikuje v čl. 4, odsek 2.

Smernica 2009/24/ES z 23. 4. 2009, o právnej ochrane počítačových programov, čl. 4:

• Lex specialis k smernici 2001/29 sa venuje výhradne počítačovým programom.
• Nahrádza smernicu 91/250 / EHS, avšak zachováva kompletnú textáciu týkajúcu sa vyčerpania práva na kontrolu ďalšieho predaja.
  • Článok 4, ods. 2): „Prvý predaj rozmnoženiny počítačového programu v spoločenstve uskutočnený nositeľom práva alebo s jeho súhlasom vyčerpáva právo na šírenie tejto rozmnoženiny v rámci spoločenstva s výnimkou práva na kontrolu ďalšieho nájmu počítačového programu alebo jeho rozmnoženiny.“
• V preambule zároveň zákonodarca vymenováva ďalšie dôležité aspekty, a to napr. nemožnosť autora zmluvne brániť vyhotovenie rozmnoženiny oprávneným nadobúdateľom:
  • Odsek 13): Výlučné práva autora zabrániť neoprávnenému rozmnožovaniu jeho diela by malo pri počítačovom programe podliehať obmedzenej výnimke umožňujúcej vyhotovenie rozmnoženiny technicky potrebnej na využívanie programu oprávneným nadobúdateľom. To znamená, že konanie spočívajúce v zavádzaní a prevádzke potrebnej na využívanie oprávnene nadobudnutej rozmnoženiny programu a ani opravovanie chýb v rozmnoženine nesmie byť zmluvne zakázané.
• Ďalšou dôležitou poznámkou je potom absolútna neplatnosť takých ustanovení v zmluvách, ktorá by znemožňovala uplatnenie ochrany stanovenej Smernicou alebo výnimkami z ochrany, napr. pre vytvorenie záložnej rozmnoženiny. Podľa nášho právneho názoru sú týmto pokryté aj situácie, kedy je potrebné ochrániť samotné piliere Európskeho spoločenstva, ako je voľný pohyb tovaru a kapitálu.
  • Odstavec 16: Ochrana počítačových programov podľa zákonov o autorských právach nesmie byť na prekážku tomu, aby sa v prípade potreby použili iné formy ochrany. Všetky zmluvné ustanovenia, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami tejto smernice o rozklade alebo s výnimkami ustanovenými v smernici o zhotovovaní záložnej rozmnoženiny alebo pozorovaní, študovaní alebo skúšaní fungovania programu musia byť teda považované za neplatné od počiatku.

  
  

Legislatívne ukotvenie v národnom práve

Ani v Českej republike nie je vyčerpanie práva na ďalšie šírenie žiadnou novinkou. Už v novom znení autorského zákona (zákon č. 121/2000 Zb.) bol tento inštitút prítomný, hoci sa právo vzťahovalo výlučne na území SR (išlo teda o nacionálnu koncepciu vyčerpania). Spoločne so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sa inštitút vyčerpania rozšíril pôsobnosťou na celé územie EÚ – tvoriaci jednotný európsky trh.

Zákon č. 121/2000 Zb. o práve autorskom

• § 14, ods. 2): „Prvým predajom alebo iným prvým prevodom vlastníckeho práva k originálu alebo k rozmnoženine diela v hmotnej podobe, ktorý bol uskutočnený autorom alebo s jeho súhlasom na území niektorého z členských štátov Európskej únie alebo niektorého zo štátov tvoriacich Európsky hospodársky priestor, je vo vzťahu k takému originálu alebo rozmnoženine diela právo autora na rozširovanie pre územie členských štátov Európskej únie a štátov tvoriacich Európsky hospodársky priestor vyčerpané; „
  

  
  

Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ)

Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 3. 7. 2012, vo veci C-128/11 (UsedSoft GmbH / Oracle International Corp.)

• Rozhodnutie, ktoré býva označované ako „prelomové“, vlastne len potvrdzuje pravidlá účinné už od r. 1991.
• Dopĺňa ich však o nezávislosť existencie fyzickej rozmnoženiny – vyčerpanie platí aj pre rozmnoženiny stiahnuté z internetu.
• „Článok 4 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/24 / ES (…) sa má vykladať v tom zmysle, že sa právo na rozširovanie rozmnoženiny počítačového programu vyčerpá, ak nositeľ autorského práva, ktorý udelil súhlas hoci aj s bezodplatným stiahnutím tejto rozmnoženiny z internetu na nosič dát, poskytol tiež – výmenou za zaplatenie ceny, ktorá mu má zabezpečiť odmenu zodpovedajúcu hospodárskej hodnote rozmnoženiny diela, ktorého je vlastníkom – k uvedenej rozmnoženine užívacie právo bez časového obmedzenia.“
• „Článok 4 ods. 2 a čl. 5 ods. 1 sa majú vykladať v tom zmysle, že v prípade ďalšieho predaja užívateľskej licencie, ktorý znamená súčasne ďalší predaj rozmnoženiny počítačového programu, stiahnutej z internetovej stránky nositeľa autorského práva, sa druhý nadobúdateľ uvedenej licencie, ktorá bola pôvodne udelená prvému nadobúdateľovi uvedeným nositeľom práva bez časového obmedzenia a výmenou za zaplatenie ceny, (…) ako aj každý jej následný nadobúdateľ môžu dovolávať vyčerpania práva na rozširovanie stanoveného v článku. 4 ods. 2 tejto smernice, a je možné mať za to, že sú oprávnenými nadobúdateľmi rozmnoženiny počítačového programu v zmysle čl. 5 ods. 1 uvedenej smernice a že majú právo na vyhotovenie rozmnoženiny stanovenej v poslednom uvedenom ustanovení.“

Rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie z 12. 10. 2016, vo veci C-166/15, Aleksandrs Ranks a Jurijs Vasilevičs

• Rozhodnutie potvrdzuje závery z prípadu C-128/11 a zaoberá sa možnosťami nadobúdania a predaja záložných rozmnoženín.
• V ods. 54 však odkrýva podstatný argument, ktorý dáva nadobúdateľom tzv. druhotného softvéru istotu možnosti používania zakúpeného softvéru: „Ako spoločnosť Microsoft uznala v písomnej odpovedi na otázky položené Súdnym dvorom, oprávnený nadobúdateľ licencie k neobmedzenému užívaniu použitej rozmnoženiny počítačového programu musí mať možnosť stiahnuť tento program z internetovej stránky nositeľa autorského práva, keďže uvedené stiahnutie predstavuje nevyhnutné rozmnoženie počítačového programu umožňujúce novému nadobúdateľovi užívať tento program spôsobom, na ktorý je určený (…).“

Judikatúra členských krajín EÚ

Vzhľadom na to, že povinnosť implementovať znenia smernice do svojich právnych poriadkov majú všetky členské štáty, je možné celkom pochopiteľne predpokladať, že je právny rámec inštitútu vyčerpania totožný vo všetkých členských štátoch EÚ a preto by aj národné súdy mali dôjsť k záverom totožným so závermi súdov v iných členských štátov EÚ. Judikatúra ESD aj BGH sú konečné a najvyššie súdne rozhodnutia. Je tak potvrdená „zákonnosť obchodu s použitým softvérom“.

Rozhodnutie nemeckej Vergabekammer Münster z 1. 3. 2016, Az. VK 1-02 / 16

• Komora pre dohľad nad verejnými zakázkami (Vergabekammer) vykonáva dohľad nad nadlimitnými verejnými zakázkami.
• V rozhodnutí z 1. 3. 2016 okrem iného rozhodol, že:
  • Verejné obstarávanie s odkazom na konkrétny typ zmluvy (napr. SelectPlus) nie je možné, pretože je v priamom rozpore s požiadavkami na transparentnosť a rovnaké zaobchádzanie.
  • Softvér musí byť špecifikovaný ako produktovo neutrálny, tj. bez zadania konkrétnych výrobcov a produktov (nieto úrovňou zliav alebo typov zmlúv).
  • Nemožno všeobecne dopytovať ani „nové licencie“, pretože ide o definíciu, ktorá je neopodstatnená a vedie k obmedzeniu hospodárskej súťaže.
  • Licencie nové a licencie „použité“ sú totožné čo do rozsahu funkcií aj práv.
  • V prípade pochybností o rozsahu licencií sa musí verejný obstarávateľ uistiť, že získava objektívny prehľad o dopytovanom riešení a pozitívne vymedziť čo potrebuje – nie odmietnutím druhotných licencií ako celku.
  • Dôkazy o odinštalovaní a pôvode licencií majú zadané ako podmienky do zadania verejnej zákazky.
  • Benefity „nového softvéru“ ako jeden produktový kľúč alebo online portál pre správu licencií majú byť definované priamo v postupe obstarávania, a to výhradne produktovo neutrálne.
  • V konaniach nemožno požadovať ani dodanie určitým typom partnera Microsoft (napr. LSP), pretože tým dochádza k obmedzeniu hospodárskej súťaže a zásadu otvoreného konania a zásadu rovnakého zaobchádzania.
  • Keďže tu nie je možný regresívny nárok výrobcu, nie je možné argumentovať „rizikom“ pri obstaraní druhotného softvéru, najmä ak sú tieto „riziká“ vyriešené najvyššími súdmi.

Rozsudok nemeckého Spolkového súdneho dvora z 17. 7. 2013, vec I ZR 129/08

• Súd medzi spoločnosťami UsedSoft a Oracle bol dôvodom pre vznesenie predbežnej otázky na Súdny dvor Európskej únie, ktoré vyvrcholilo rozhodnutím C-128/11.
• V rozhodnutí potom okrem iného rozhodol rovnako, že na kupca „použitých“ softvérových licencií sa treba pozerať ako na „oprávneného nadobúdateľa“, ktorý je oprávnený na vyhotovenie rozmnoženiny softvéru.
• Vec bola vrátená na preverenie splnenia všetkých náležitostí prevodu licencií k odvolaciemu súdu.

Rozsudok nemeckého Spolkového súdneho dvora z 11. 12. 2014, vec I ZR 8/13

• Súdny spor medzi spol. UsedSoft a Adobe ohľadom multilicencií.
• Spolkový súdny dvor rozhodol, že vyčerpanie práva na kontrolu ďalšieho predaja rozmnoženiny sa vzťahuje aj na multilicencie, ak umožňujú rozdelenie na niekoľko nezávislých kópií softvéru.
• Ďalej sa tiež súd zaoberal „rizikom“ pri užívaní druhotných licencií. Výrobca nemôže používaniu softvéru ani vyhotoveniu rozmnoženiny brániť a ani prevod na tretie strany kontrolovať, pretože by výrobca mohol neprijateľným spôsobom brániť voľnému pohybu tovaru (výklad Spolkového súdneho dvora - BGH I. ZR 244/97).
• Právnym dôsledkom je potom to, že výrobca nemôže mať voči kupujúcemu druhotných licencií nárok na zdržanie sa konania ani na náhradu škody (výklad Spolkového súdneho dvora - BGH I. ZR 244/97).

Rozhodnutie nemeckého Spolkového súdneho dvora z 6. 7. 2000, vec I ZR 244/97

• Rozhodnutie sa týka predovšetkým vyčerpania práva na kontrolu ďalšieho predaja u OEM licencií
• Výrobca softvéru nemôže uplatniť svoj záujem na skutočnosti, že programová verzia ponúkaná za priaznivú cenu sa predáva iba spoločne s novým počítačom tak, že od začiatku udeľuje iba právo na užívanie obmedzené na tento distribučný kanál.
• Ak bola verzia programu uvedená na trh výrobcom alebo s jeho súhlasom, je opakovaný prenos zadarmo z dôvodu vyčerpania práva na distribúciu autorských práv bez ohľadu na obmedzenia obsahu udeleného práva na užívanie.

Ďalšie dokumenty k prevodu licencií

/ EXKLUZÍVNE / Stanovisko AK Havel & Partners k softvéru z voľného trhu z dňa 15. 3. 2019

• „Predaj použitého softvéru je za určitých podmienok možný na základe tzv. vyčerpania práva na distribúciu tohto softvéru.“
• „Predpoklad, že právo na Použitý SW bolo skutočne vyčerpané a SW bol po prevode použiteľný, treba objektívne dokázať.“

Stanovisko spol. Microsoft k druhotnému softvéru z 26. 4. 2017

• Microsoft Reactive SHS Letter to EU Customers-Partners je dokument, ktorým spol. Microsoft informovala svojich partnerov a zákazníkov, ako sa vyvíjala judikatúra a aké podmienky musia byť splnené pre legálny prevod licencií na voľnom trhu.
• Pôvod a podmienky softvéru ponúkaného ako použitý musia byť starostlivo preskúmané, aby boli požiadavky na vyčerpanie stanovené CJEU skutočne splnené a mohli byť preukázané pri uplatnení vyčerpania.