Vyčerpanie autorského práva

Počítačový program je výsledkom tvorivej činnosti jeho autora a ako taký je chránený autorským právom. Na úrovni SR ide o autorský zákon č. 185/2015 Z.z. Na komunitárnej úrovni je to smernica 2009/24 / ES z 23. 4. 2009, o právnej ochrane počítačových programov. Užívanie počítačového programu autor umožňuje licenčnou zmluvou, na základe ktorej svojim zákazníkom prenecháva užívacie právo ku konkrétnej softvérovej rozmnoženine.

Európska doktrína zakotvuje princíp tzv. vyčerpania práva autora na rozširovanie (viz. Čl. 4 ods. 2 smernice 2009/24/ES), ktoré upravuje podmienky, za ktorých autor už nemá právo kontrolovať ďalší predaj licencie k softvérovej rozmnoženine. Ide o kompromis medzi ekonomickými záujmami autora softvéru a právami nadobúdateľa licencie s touto licenciou voľne nakladať.

Táto problematika sa dostala do popredia s technologickým rozvojom, ktorý distribúciu softvéru zbavil závislosti na fyzických nosičoch. Zatiaľ čo v čase spätosti softvérovej rozmnoženiny s fyzickým nosičom nepredstavovala doktrína vyčerpania práva autora na rozširovanie softvérové rozmnoženiny žiadny zásadný problém a bola všeobecne akceptovaná, s rozvojom distribúcie prostredníctvom stiahnutia inštalačných médií z webových stránok (najčastejšie výrobca softvéru) začali spory nadobúdať na intenzite. Licenčné podmienky totiž často obsahovali (a stále často obsahujú) dojednania vylučujúce možnosť ďalšieho prevodu licencie.

Prelomenie inštitútu vyčerpania

Takáto úprava sa trhom považovaná za prelomenie inštitútu vyčerpania práva autora na rozširovanie, v dôsledku čoho bola napádaná. Rozsudok Súdneho dvora EÚ z 3. 7. 2012, vo veci C-128/11 (UsedSoft GmbH / Oracle International Corp.) potvrdil aplikáciu doktríny vyčerpania práva autora na rozširovanie softvérovej rozmnoženiny aj u rozmnoženín stiahnutých z internetu.

Všeobecné podmienky aplikácie princípu vyčerpania práva autora na rozširovanie a náležitosti ďalšieho prevodu licencie vykryštalizovali nasledujúce pravidlá:
  • Licencie boli zakúpené so súhlasom nositeľa autorských práv a boli plne zaplatené.
  • Licencie boli uvedené na trh v EÚ, EHS alebo Švajčiarsku.
  • Pôvodný držiteľ zaistí odinštalovanie licencií a zamedzí ich použitie (i v budúcnosti).
  • Licencie nie sú obmedzené časom (sú trvalé).
  • Na licenciách neviaznu žiadne práva tretích strán.

Na vyššie uvedené rozhodnutie následne nadväzovala ďalšia judikatúra ESD zaoberajúca sa čiastkovými otázkami súvisiacimi s obchodom s licenciami, napr. možnosťou nadobúdania a predaja záložných rozmnoženín (čo je v dnešnej dobe zastaralá otázka), atď.

Nemecká právna a Judikatúrna praxe riešila v súvislosti s prevodom licencie ďalšie súvisiace otázky, ktoré sa vyskytli pri praktickej aplikácii princípu vyčerpania, napr. možnosť prevodu a rozdelenie tzv. multilicencií (rozsudok Nemeckého Spolkového súdneho dvora z 11. 12. 2014, vec I ZR 8/13), možnosti prevodu tzv. OEM licencií (rozhodnutie Nemeckého Spolkového súdneho dvora z 6. 7. 2000, vec I ZR 244/97).

Možno uzavrieť, že judikatúra dospela k záveru, že splnením všetkých vyššie stanovených podmienok získava nový majiteľ licencie k softvérovej rozmnoženine totožné práva, ako mal pôvodný nadobúdateľ tejto licencie, a teda nový nadobúdateľ  sa stáva riadnym užívateľom softvérové rozmnoženiny.

Legal

6. 9. 2021

Práva na downgrade softvéru

Legal

12. 3. 2021

Najčastejšie chyby v zadávaní verejného obstarávania na nákup softvéru

Kontaktujte nás