Vyčerpanie autorského práva

Európska doktrína zakotvuje princíp tzv. vyčerpania práva autora na rozširovanie (viz. Čl. 4 ods. 2 smernice 2009/24/ES), ktoré upravuje podmienky, za ktorých autor už nemá právo kontrolovať ďalší predaj licencie k softvérovej rozmnoženine. Ide o kompromis medzi ekonomickými záujmami autora softvéru a právami nadobúdateľa licencie s touto licenciou voľne nakladať.

Táto problematika sa dostala do popredia s technologickým rozvojom, ktorý distribúciu softvéru zbavil závislosti na fyzických nosičoch. Zatiaľ čo v čase spätosti softvérovej rozmnoženiny s fyzickým nosičom nepredstavovala doktrína vyčerpania práva autora na rozširovanie softvérové rozmnoženiny žiadny zásadný problém a bola všeobecne akceptovaná, s rozvojom distribúcie prostredníctvom stiahnutia inštalačných médií z webových stránok (najčastejšie výrobca softvéru) začali spory nadobúdať na intenzite. Licenčné podmienky totiž často obsahovali (a stále často obsahujú) dojednania vylučujúce možnosť ďalšieho prevodu licencie.

Všeobecné podmienky aplikácie princípu vyčerpania práva autora na rozširovanie a náležitosti ďalšieho prevodu licencie vykryštalizovali nasledujúce pravidlá:

• Licencie boli zakúpené so súhlasom nositeľa autorských práv a boli plne zaplatené.
• Licencie boli uvedené na trh v EÚ, EHS alebo Švajčiarsku.
• Pôvodný držiteľ zaistí odinštalovanie licencií a zamedzí ich použitie (i v budúcnosti).
• Licencie nie sú obmedzené časom (sú trvalé).
• Na licenciách neviaznu žiadne práva tretích strán.

Na vyššie uvedené rozhodnutie následne nadväzovala ďalšia judikatúra ESD zaoberajúca sa čiastkovými otázkami súvisiacimi s obchodom s licenciami, napr. možnosťou nadobúdania a predaja záložných rozmnoženín (čo je v dnešnej dobe zastaralá otázka), atď.

Nemecká právna a Judikatúrna praxe riešila v súvislosti s prevodom licencie ďalšie súvisiace otázky, ktoré sa vyskytli pri praktickej aplikácii princípu vyčerpania, napr. možnosť prevodu a rozdelenie tzv. multilicencií (rozsudok Nemeckého Spolkového súdneho dvora z 11. 12. 2014, vec I ZR 8/13), možnosti prevodu tzv. OEM licencií (rozhodnutie Nemeckého Spolkového súdneho dvora z 6. 7. 2000, vec I ZR 244/97).